stela benedova

-Dnes ma čaká neuveriteľne veľa roboty.- už len tá myšlienka v Stele vyvolala pocit únavy, kruhy pod očami jej stmavli minimálne o tri odtiene.

O malú chvíľu sa míňala vo vchodových dverách zo susedkou z prvého poschodia.

- Dobre ráno.- prehltla Stela a už jej nebolo.

 Suseda celá pohoršená sa nezdržala poznámky na jej adresu, -Slečinka, viac arogancie by sa do vás už nezmestilo?-

Otázka zostala visieť vo vzduchu.

Jediné na čo sa z celého dňa teším najmenej je stretnutie so Zuzanou. Robí asistentku v nejakej neviem akej firme a cez obednú pauzu si to rozdáva so  šéfom marketingového. Od známej sa dozvedela, že ju volajú slimačia asistentka s nulovou šancou na čokoľvek, ale jej to zjavne nevadí. Pri každom stretnutí najprv opíše ako si to spolu rozdávajú a potom z blaženým výrazom na perách povie,

- Zlatíčko, taká som rada, že sme sa stretli, ty si na tom ako?-

Naše stretnutia končia povzbudivou vetou,

- Neboj, aj ty raz stretneš lásku svojho života.-

Iróniou týchto stretnutí je to, že pri každom stretnutí tou životnou láskou je niekto iný. Problém v mojom živote je ten, že milujem dvoch mužov. Jedného oficiálne a druhého neoficiálne, platonicky. Len ten platonicky vzťah je obojstranný. V hlave mi to víri, srdce buši a kričí strať sa z môjho života. Ale on sa len na mňa pozerá, očami ma vyzlieka, nechtiac sa dotýka mojej ruky a kolena. Hľadí mi do očí ako keby z nich chcel vyčítať ako je na tom. Provokuje ma, i keď on sám si to neuvedomuje. Nechápem to, nechápem samú seba, nechápem ničomu. Ponáram sa do studenej vody a nechápem prečo mi nie je zima.

- Ahoj Stela, ako sa ti spalo?- usmieva sa na ňu Jana.

-Ahoj, no nebolo to bohviečo, znovu sa mi o nich dvoch snívalo. Bol to zvláštny sen. Ako keby som si to v hlave chcela nejako utriediť.-

-A utriedila si si to?-

-Nie, lebo potom sa mi začalo snívať o tvojom bratovi.-

-Tak to je už priveľa, jeho z toho vynechaj- skoro sa zadusila od smiechu.

-Som v pasci.-

-To teda si, kašli na to, máš Martina. Na čo si to zbytočne komplikovať.-

-Ty to mu nerozumieš, lebo nie si osudová žena.- Stela sa zasmiala na celú chodbu.

-Ani ty, osudové ženy nenosia nohavičky a majú brazílsky zostrih.-

-Tak ja som polovičná osudová žena.- dodala rýchlo.

-Ktoré z tých dvoch?-

-To druhé.- Teraz sa už smiali obe.